Táborová Princezná

16. května 2010 v 15:26
ja si píšem takú ako keby knižku a chchem vedieť či sa vám páči a či mám písať dalej alebo s tým skončit budem sem dávať po jednej kapitole články a prosííím okomentujte to ak sa vám to bude chchiect vobec cítat do konca




1.kapitola 
UNICEF a utratenie všetkých peňazí




Denisa sabudí na zvuk klopkajúcich podpetkov. bolo jasné že mam ide do práce. Denisa sa pozrela na hodiny. Bolo 7 hodín. ,, Akurát ."povedala si v duchu. Denisa sa prichystal do školy. Moc sa jej do školy teda nechcelo. Typické. D
Sadla si na posteľ a pozerala sa po svojej  žltej izbe. steny boli už vyblednuté a fľakaté. Parkety boli nafučané, a nábytok....ten bol náhodou v poriadku. Denisa sa opäť pozrela na hodiny. Už bolo načase ísť do školy. Denisu čakala dlhá cesta do školy. Keď konečne prišla pred školu čakali ju tam jej naj kamoši. Sofia, ktorej hovoria Fofo a Filip, ktorému hovoria....Filip. ,, No konečne! " povedala Fofo.  Aby vám to bolo jasné Fofo musí mať vždy všetko po poriadku, bez jedinej chybičky. Keďže som prišla dosť neskoro museli sme už ísť. Fofo stále kecala o niakych úlohách ale my s Filipom sme ju nepočúvali a pozerali sme sa do zeme. Do triedy sme prišli ako inak posledný. Ešte som si ani nestihla zložiť stoličku už zvonilo. Ako prvý bola Matika. Malý sme nášho triedneho. Pána Smitha. Je z Anglicka, a vždy o tom hovorí. Vždy nás prirovnáva k žiakom z Anglicka.,, žiaci z Anglicka boli omnoho usilovnejší  než vy! A to mali omnoho viacej úloh! " takto niako asi vyzeralo to jeho prirovnanie. " Dobrý deň žiaci! " privítal nás pán Smith. " Mám pre vás výbornú správu! V piatok naša škola  prispeje do nadácie UNICEF. Presnejšie budete predávať také malé odznaky s nápisom UNICEF." Dopovedal a všetci začali výskať. "Samozrejme tý čo nechcú nemusia, a zostanú z deviatákmi." Povedal pán Smith. Filip sa už už chcel prihlásiť, lebo chcel byť s tými peknými deviatáčkami. Ale Fofo naňho vrhla taký príšerne   prísny pohľad, že ruku radšej dal dole. Do konca hodiny sme počítali niake nudné príklady z matiki. Potom konečne zazvonil ten krááásny zvonček. Milujem ten krásny zvuk crrrrnkajúceho zvončeka.
Fofo bleskovou rýchlostou priletela ku mne. " už sa strašne teším, kam pôjdeme najprv??" spýtala sa Fofo. "No..." chcela som povedať ale Fofo ma prerušila. " Alebo si to nájdem na internete tam nájdeš všetko. " potom sa usmiala. Filip konečne pribehol. Aby ste vedeli Filip toho moc nenahovorí ten skôr kýve hlavou.

škola prebehla celkom normálne. Kedže sa utorok, stredu ani štvrtok nič neudialo,tak preskočím rovno na deň D. všetci sme sa stretli pred školou a pán Smith nám dal modré tričká z veľkým nápisom UNICEF. Museli sme sa ísť prezliecť na zachod. Fofo sa stále usmievala od ucha k uchu. Potom sme sa mali rozdeliť so skupín po troch alebo po štyroch ja som bola s Fofo  a s Filipom. Pán Smith nám dal 100  odznakov ktoré sme mali predať a po prípadne si prísť znovu pred školu pre dalšie alebo prísť pred školu odovzdať tričká a ísť domov.  "Rozchod!" povedal pán Smith. Všetci sa rozišli. My sme tam len tak stáli a rozmýšlali kam pôjdeme. V tom Fofo povedala. " viem kde presne a kedy je najviac ľudí." Povedala. To moje zlatíčko celú noc študovalo na internete kde je kedy najviac ľudí. Toto si na nej veľmi vážim. Fofo sa pozrela na hodinky. " ide sa do tržnice!" zavelila. Tak sme išli. Museli sme ísť autobus , a aj v ňom sme predali ár odznakov. Vlastne to prebehlo asi takto.
" Dobrý deň! Nechcete prispieť do nadácie UNICEF  pre pomoc slabým?" spýtala sa Fofo každého v autobuse. Potom sa asi každý ohlásil a prispel približne 1 euro. Mysme mu dali potom odznak a ten si pripol na tričko. Keď sme prišli pred tržnicu aj tam si od nás ľudia pýtali odznaky. Fofo mala úplnú pravdu. V tej tržnici sme mali zlatú baňu. Len tak sme tam stáli a ľudia k nám chodili úplne sami. Dávali nám 2 eurá a dokonca aj 5 eurovky. Už k nám ľudia tak často nechodili. Fofo sa pozrela na hodinky.  "Teraz pôjdeme do Mauriry. Maurira je veľké obchodné centrum. Mali sme šťastie. Autobus nám išiel rovno do Mauriry. Aj tam sme mali zlatú baňu. Ešte nebolo ani 12 hodín a my sme mali už všetko predané. Pozrela som sa do našej veľkej  krabie plnej peňazí.boli tam 5 eurovky a dokonca jedna 10 eurovka. Boli tam aj 1 cenovky a 5 cenovky ale aj 50 cenovky eurá a 2 eurá. Fofo vytiahla peňaženku a vysipala tam všetky drobné a dala tam aj 5 eurovku. Potom sa pozrela na nás. My sme sa pozreli na ňu. Dobre sme vedeli že chche aby sme tiež prispeli a vyhrali tú súťaž. Takže nám neostávalo nič ine než schytit peňaženku a dať tam všetky drobné čo som mala. "To je všetko čo mám." povedala som, ale Fofo mi pozrela do peňaženky a uvidela tam ešte kopu drobných. Všetky ich vytiahla  hodila ich tam. Už som nemala ani cent. " Dnes budem bez obeda" povedala som is v duchu. Ale ešte musel prísť rad na Filipa. Fofo zase zapla svoj prísny pohľad. Filip vztiahol peňaženku a nasipal do krabie všetky drobné. Už nemalo zmysel akokoľvek podvádzať.  Fofo sa teraz na tvári yjavil velikánsky úsmev. 
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama